Reflexie súdruha Fidela Castra:
BRATSTVO MEDZI BOLÍVARSKOU REPUBLIKOU A KUBOU
Přidáno v úterý 27. 4. 2010
Minulý štvrtok 15. apríla som mal tú česť, že som mohol konverzovať s prezidentom Bolívarskej republiky Venezuela Hugom Chávezom, ktorý sa zastavil na Kube pri návrate z Nikaraguy. Málokrát v živote - môže byť, že nikdy - som nepoznal osobu, schopnú viesť skutočnú, hlbokú revolúciu viac ako desať rokov; bez jediného dňa oddychu, na takmer 1000 km2 území, v tomto regióne, ktorý kolonializoval Iberický polostrov a po viac ako 300 rokov vládol 20x väčšiemu územiu s nesmiernym prírodným bohatstvom, vnútil mu svoju vieru, svoju reč a kultúru. Dnes by nebolo možné písať dejiny, keby sa zamlčalo, čo sa dialo na našej pologuli.
Bolívar nebojoval len za Venezuelu. Vody a pôda boli vtedy čisté; druhy rozmanité a vo veľkých množstvách; energia, schovaná v rope a plyne, bola ešte neznáma. Pred 200 rokmi, keď sa vo Venezuele začala vojna za nezávislosť, neviedol ju len za nezávislosť Venezuely, za nezávislosť jeho krajiny, viedol ju za všetky kolonizované národy nášho svetadiela.
Bolívar sníval o Veľkej republike, ktorej istmom by bola Panama.
Osloboditeľ, vo svojej neprekonateľnej veľkosti, skutočný revolucionársky génius, bol schopný predpovedať, že USA, ktorých územie tvorilo vtedy len 13 anglických kolónií, boli predurčené, aby v mene slobody, rozsiali biedu v Latinskej Amerike.
Činiteľ, ktorý prispel ku oslobodeneckým vojnám v Latinskej Amerike, bola Napoleónova invázia Španielska. Práve on, so svojimi bezhraničnými ambíciami, prispel ku vytvoreniu podmienok na začatie vojen za nezávislosť na tomto kontinente. Dejiny ľudstva sú kľukaté a plné rozporov. Zároveň sú stále zložitejšie a ťažšie.
Naša krajina má morálne právo takto hovoriť, pretože ako malý národ, po viac ako 50 rokov musel znášať surové represálie zo strany najmocnejšieho impéria, o ktorom predpovedal Bolívar. Bezbrehé pokrytectvo politiky USA a podceňovanie iných národov, doviedlo impérium do veľmi ťažkých a nebezpečných situácií. Jednými z príkladov týchto dôsledkov sú denné dôkazy zbabelosti a cynizmu, ktoré sa stali všeobecnou praxou v jeho medzinárodnej politike, hlavne zásluhou toho, že čestní ľudia tejto planéty nemajú žiadnu možnosť, aby vyjadrili svoje názory, ani aby dostávali vierohodné informácie.
Politika princípov a čestnosť, s ktorou vždy Kubánska revolúcia hovorila o svojich plusoch a mínusoch, ako aj normy, dohodnuté pre zvláštne prípady, madzi ktoré patrí aj zákaz mučenia osôb, nepoznajú výnimku; za celých 50 rokov neboli nikdy porušené. Takisto ale, Revolúcia nikdy neustúpila a neustúpi mediálnemu vydieraniu a teroru. Sú to historicky overené fakty. Je to téma, o ktorej by sa dalo explicitne argumentovať, ibaže dnes ju spomenieme len preto, aby sme vysvetlili, prečo obdivujeme venezuelského prezidenta Huga Cháveza; hoci aj to je téma, o ktorej by som sa mohol doširoka rozpísať. Pre dnes stačí keď vysvetlím, prečo som na začiatku povedal, že som mal česť s ním hodiny konverzovať.
26. júla 1953, keď sme zaútočili na kasárne Moncada, nebol ešte na svete. Nemal ešte 5, keď 1. januára 1959 zvíťazila Revolúcia. Poznal som ho v roku 1994, ako 40 ročného. Odvtedy, už 16 rokov pozorujem jeho revolučný vývoj. Je to mimoriadne talentovaný človek, neúnavný čitateľ. Môžem svedčiť o jeho schopnosti rozvíjať a prehlbovať revolučné idey. Ako u každého človeka, aj u neho, náhoda a príležitosť zohrali rozhodujúcu úlohu pri uplatňovaní jeho ideí.
Má mimoriadnu schopnosť, aby si po dlhom čase spomenul na akýkoľvek koncept a zopakoval ho s úžasnou presnosťou. Je skutočným majstrom v propagovaní revolučných myšlienok. Ovláda ich s absolútnou perfektnosťou a dokáže ich odovzdať s neuveriteľnou výrečnosťou. Je nanajvýš čestný a citlivý ku osobám a prirodzene štedrý. Keď nesúhlasím s niektorým z jeho postojov alebo rozhodnutí, jednoducho a úprimne mu to poviem, samozrejme vhodne a pri vhodnej príležitosti, tak ako sa to robí medzi priateľmi. Keď to robím, beriem do úvahy, že sa jedná o osobu, ktorá v súčasnosti najviac znepokojuje impérium pre svoju veľkú schopnosť pôsobiť na masy a tiež kvôli veľkým prírodným bohatstvám krajiny, ktorú nemilostrdne drancovalo; útočia na neho bez prestávky a snažia sa poškodiť jeho autoritu. Tak impérium, ako aj jeho žoldnieri, intoxikovaní klamstvami a konzumizmom, znovu riskujú, keď Cháveza a venezuelský národ podceňujú. Ani na chvíľu nepochybujem, že tak ako doteraz, dostane sa im nezabudnuteľnej lekcie. Toto tvrdenie môžem podložiť skúsenosťami z 50 ročných bojov.
Chávez má dialektiku vo svojom vnútri. Nikdy, žiadna vláda, v žiadnej dobe, neurobila toho toľko pre národ, a v tak krátkom čase. Je pre mňa mimoriadne potešujúce, že môžem poslať jeho národu srdečné blahoželanie pri príležitosti 200. výročia začiatku bojov za nezávislosť Venezuely a Latinskej Ameriky. Náhoda chcela, že 19. apríla sa tiež oslavuje víťazstvo Revolúcie nad imperializmom v Giróne; presne pred 49. rokmi. Chceme osláviť toto víťazstvo spolu s Bolívarovou vlasťou.
Zároveň chcem pozdraviť všetkých bratov z ALBA.
Fidel Castro Ruz, 18. apríla 2010, 19:24 hod.
slovenská verzia prevzatá z www.crtacc.bloguje.cz