Reflexie súdruha Fidela Castra:
POSIELAME LEKÁROV A NIE VOJAKOV
Přidáno ve středu 27. 1. 2010
V Reflexiách zo 14. januára, dva dni po prírodnej katastrofe na Haiti, ktorá zničila túto bratskú, susednú krajinu, som napísal: "Kuba, aj napriek tomu, že je chudobným a blokovaným štátom, už veľa rokov pomáha Haiti. Okolo 400 lekárov a zdravotníckych odborníkov poskytuje Haiťanom svoje bezplatné služby. V 227 z 337 obvodov, pracujú naši lekári každý deň. Okrem toho je tam už aj najmenej 400 mladých haitských lekárov, promovaných na Kube, ktorí budú pracovať spolu s posilou, ktorú vyslala naša krajina na záchranu životov, v tejto kritickej situácii. To znamená, že sa bez problémov môže zmobilizovať okolo 1000 lekárov, ktorí sú už v kajine, aby spoločne s lekármi z iných štátov, zachraňovali životy a rehabilitovali zranených Haiťanov".
„Situácia je veľmi ťažká - oznámila nám vedúca kubánskej lekárskej brigády - ale už sme začali zachraňovať životy".
Hodinu po hodine, tak cez deň ako aj v noci, v málo zdravotníckych zariadeniach, ktoré neboli zničené, v stanoch, parkoch a iných otvorených miestach - z obavy pred ďalšou vlnou otrasov pôdy - pracovali kubánski zdravotníci prakticky bez oddychu. Situácia je oveľa ťažšia alo sme si na začiatku mysleli. Desaťtisíce zranených v Port-au-Prince volali o pomoc a nesčíselné množstvo jeho obyvateľov zostalo pod ruinami domov z hliny a blata, v akých žije väčšina Haiťanov; niektorí boli ešte živí, niektorí mŕtvi. Zrútili sa dokonca aj pevné stavby. Okrem toho bolo treba lokalizovať lekárov, ktorí vyštudovali na Kube (na lekárskej fakulte ELAM), z ktorých mnohí boli, priamo alebo nepriamo, poškodení zemetrasením.
Funkcionári OSN zostali zablokovaní vo viacerých svojich ubytovniach, dokonca aj niektorí šéfovia MINUSTAH - vojenskej misie OSN; nevedelo sa ani, v akej situácii sa nachádzajú stovky jej príslušníkov.
Medzi zrútenými budovami je aj prezidentský palác, množstvo verejných budov, dokonca aj zdravotnícke a ubytovacie zariadenie.
Katastrofa pohla citmi celého sveta, ktorý mal možnosť vidieľ udalosti v Haiti prostredníctvom televízií. Vlády oznamovali rozhodnutie, poslať do tejto nešťastnej krajiny záchranárov, potraviny, lieky a iné prostriedky.
Na základe zverejneného súhlasu Kuby, s našimi zdravotníkmi neúnavne pracovali, v improvizovaných zariadeniach, lekári z Mexika, Španielska, Kolumbie a iných štátov. Organizácie ako OPS a iné, z priateľských krajín, akými je napr. Venezuela, poslali lieky a ďalšie prepotrebné veci. Charakteristickým znakom kubánskej pomoci, jej lekárov a ich vedenia, bola absolútna absencia náznakov šoviznizmu a usilovania sa o prvenstvo.
Kuba reagovala rovnako ako to urobila v podobných situáciách; aj v prípade hurikánu Katrin, ktorý vo veľkej miere zničil Nový Orleáns, kde bojovalo o život tisíce Severoameričanov, ponúkla vyslať našu kompletnú zdravotnícku brigádu, aby spolupracovala na záchrane životov spolu s USA, štátom, ktorý, aj keď má dostatok prostriedkov, potreboval lekárov so skúsenosťami a vybavením pre takéto situácie. Mali sme v pohotovosti celú brigádu „Henry Reeve", ktorá má okolo 1000 členov; s príslušným vybavením a liekami, aby sa, v hociktorom, dennom či nočnom čase, presunula na geograficky blízke teritórium, postihnuté prírodnou katastrofou. Ani náhodou sme nepredpokladali, že prezident USA odmietne našu pomoc, ktorá mohla zachrániť veľa životov obetí hurikánu. Zrejme sa chybný krok severoamerickej vlády zakladal na nevedomosti; nevedela, že kubánsky národ nevidí v severoamerickom svojho nepriateľa, ani viníka za agresie vykonané proti našej vlasti.
Vláda USA tiež nevedela pochopiť, že naša krajina nepotrebuje žobrať o milosť tých, ktorí sa ju pol storočia snažili dostať na kolená.
Aj v prípade Haiti odpovedala Kuba bez zaváhania na žiadosť USA, aby poskytla svoj vzdušný priestor nad východnou časťou krajiny, na prelet lietadiel, aby mohli čím skôr poskytnúť pomoc tak svojim občanom, ako aj Haiťanom.
Takýto etický prístup je charakteristický pre náš národ a našu vyrovnanú a jednoznačnú diplomaciu. Vedia o tom všetci, ktorí boli kedy našimi odporcami na medzinárodnej scéne.
Kuba si stojí za svojím tvrdením, že tragédia, ktorá postihla Haiti, najchudobnejší štát na západnej pologuli, je výzvou pre bohaté a najvyspelejšie krajiny sveta. Haiti je priamym produktom koloniálneho, kapitalistického a imperialistického systému , nastoleného svetu. Tak otroctvo, ako aj neskoršia chudoba, majú vonkajšie príčiny. Ničivé zemetrasenie prišlo krátko po Kodaňskom sumite, na ktorom boli pošliapané najzákladnejšie práva viac ako 192 členských štátov OSN.
Jedným z fenoménov, ktorý sa začal šíriť v postihnutej krajine, je rýchla, nezákonná adopcia detí, ktorá donútila UNICEF, aby stanovila podmienky, ktoré zabránia, aby boli odvezené z krajiny v prípade, že niekde na území štátu žije niekto z ich rodiny, kto má na ne právo.
Číslo mŕtvych na Haiti presahuje 100 000. Ďalšie veľké číslo predstavujú obete, ktoré prišli o nohy, ruky, pacienti s komplikovanými zlomeninami, ktorí potrebujú dlhodobé liečenie a rehabilitáciu, aby sa mohli znovu zaradiť do pracovného procesu.
80% krajiny potrebuje rekonštrukciu a položenie základov nového hospodárstva, ktoré bude schopné, postupne zabezpečiť potreby svojho obyvateľstva. Rekonštrukcia Európy a Japonska bola v porovnaní s Haiti pomerne jednoduchá, pretože sa jednalo o inú úroveň výrobných kapacít a technickej zdatnosti obyvateľstva. Na Haiti, ako aj v iných krajinách Afriky, je potrebné položiť základy udržateľného rozvoja. Len za necelých 40 rokov bude mať Zem 9 miliárd obyvateľov , vystavených klimatickým zmenám, ktoré považujú vedci za nevyhnutnú realitu. Hneď po zemetrasení, nevedno ako a prečo, tisíce severoamerických vojakov, príslušníkov námornej pechoty 82. divízie a iných jednotiek ozbrojených síl USA, obsadilo Haiti. Vláda USA doteraz nevysvetlila svetovej verejnosti motívy svojho kroku.
Viacero vlád sa sťažuje, že ich lietadlá s humanitárnou pomocou nemôžu pristáť na letisku hlavného mesta.
Niektoré štáty tiež oznámili, že pošlú do krajiny určité počty svojich silových zložiek, čo podľa mňa, skomplikuje a vnesie ešte väčší chaos pre medzinárodnú kooperáciu. Je nevyhnutné prediskutovať túto vážnu situáciu s OSN, ktorá by mala byť riadiacim orgánom tejto ožehavej témy.
Náš štát si plní čisto humanitárnu úlohu. Poskytuje a poskytne ľudské a materiálne zdroje podľa svojich možností. Ochota nášho národa, hrdého na svojich lekárov a iných internacionalistov, je veľká a zostane na úrovni existujúcich skutočností.
Kuba neodmietne žiadnu dôležitú ponuku na spoluprácu, ibaže jej akceptovanie závisí v plnej miere od dôležitosti a nevyhnutnosti pomoci, očakávanej od našej krajiny. Zároveň je ale spravodlivé povedať, že naša skromná humanitárna pomoc, tak materiálna ako ľudská, reprezentovaná lekármi, vyslaná na Haiti lietadlami, doteraz nemala problémy s pristátim v hlavnom meste.
Vysielame lekárov a nie vojakov!
Fidel Castro Ruz, 23. januára 2010, 17:30 hod.