Reflexie súdruha Fidela Castra:
HROZIACE NEBEZPEČENSTVÁ
Přidáno v neděli 14. 3. 2010
Nejedná sa o žiadnu ideologickú záležitosť v súvislosti s beznádejou, týkajúcou sa možnosti dosiahnutia lepšieho sveta.
Je známe, že homo sapiens existuje viac ako 200 tisíc rokov, čo je len veľmi malý zlomok času od vzniku prvých jednoduchých foriem života na Zemi, pred asi 3o mi miliardami rokov.
Odpovede na neobjasnené záhady prírody a života mali obyčajne len náboženský charakter. Ani vtedy, a myslím si, že ani teraz, neexistovala snaha o ich skutočnévysvetlenie. Čím podrobnejšie vysvetľuje veda vznik vesmíru, priestoru, hmoty a energie, nekonečných galaxií a teórie o hviezdnych konšteláciách, o atómoch a ich deleniu, ktoré vyvolalo vznik života, tým viac otázok si kladie človek na túto tému a tým zložitejšie sú vysvetlenia.
Čím viac sa ľudia zaoberajú hľadaním odpovedí na tieto zložité a hlbokéotázky, spojené s inteligenciou, tým viac sa oplatí úsilie o ich objasnenie a zbavenie človeka ohromnej nevedomosti o reálnych možnostiach vytvorených naším druhom a všetkým, čo je schopný človek vytvoriť. Žiť bez tohoto poznania je absolútnym negovaním ľudského bytia.
Niečo je ale úplne jasné. Len málo ľudí si skutočne uvedomuje, ako blízko môžeme byť od vyhynutiu ľudského rodu.
Takmer pred 20. rokmi na svetovom sumite v Riu de Janeiro som pred hlavami štátov hovoril o tomto nebezpečenstve, čo síce počúvali so záujmom, ibaže si mysleli, že také niečo hrozí našej Zemi za niekoľko storočí alebo tisícročí. Boli presvedčení, že veda a technika, spolu s minimálnym zmyslom pre politickú zodpovednosť, môžu zabrániť katastrofe. Spomínaný sumit skončil ku spokojnosti všetkých, ktorí sú zvečnení na spoločnej fotografii zo záveru tohoto medzinárodného podujatia. Vtedy sa nemyslelo na nebezpečenstvo.
Klimatické zmeny saakmer nespomínali. George Bush starší a ďalší významní štátnici NATO sa tešili z víťazstva nad socialistickým táborom. ZSSR sa rozpadol zruinovaný. Neuveriteľné toky ruských financií tiekli do západných bánk, jeho hospodárstvo bolo na dne a jeho obrana pred vojenskými základňami OTAN bola viac ako oslabená.
Bývalej mocnosti, ktorá stratila v 2. svetovej vojne 25 miliónov synov, zostala len strategická odpoveď nukleárnej sily, ktorú bola donútená budovať potom, čo USA tajne vyvinuli atómovú bombu, zhodenú na dve japonské mestá vtedy, keď už nepriateľ bol tak oslabený, že nebol schopný bojovať.
Začala teda studená vojna a výroba tisícok nukleárnych zbraní, stále potentnejších, presnejších, schopných zničiť viacnásobný počet obyvateľov planéty. Rusko sa neuspokojilo s jednopolárnym usporiadaním sveta, o čo usiloval a usiluje Washington. S mohutnou hospodárskou sily sa vynorili štáty ako Čína, India a Brazília.
Po prvýkrát ľudstvo, v globalizovanom a kontroverznom svete, vytvorilo podmienky na samozničenie. K tomu treba pripočítať hrozné bakteriologické a chemické zbrane, napalm a živý fosfor, elektromagnety a ďalšie prostriedky, beztrestne používané proti ľudským bytostiam. Ani kúsok zeme, vzduchu alebo mora, nie je bezpečný pred zasiahnutím týmito ničivými vojenskými zbraňami.
Je známe, že boli vyvinuté desaťticíce nukleátrnych zbraní, dokonca prenosných.
Najväčšie nebezpečenstvo spočíva v rozhodnutiach lídrov, ktorí majú moc rozhodnúť, a tak chyby a nerozvážnosť jednotlivcov, môžu vyústiť do neuveriteľných katasróf.
Prešlo už takmer 65 rokov od výbuchu prvých atómových bômb, o čom rozhodlo podpriemerné indivíduum, v ktorého rukách, po Rooseveltovej smrti, zostala mocná a bohatá severoamerická mocnosť. Dnes je to 8 štátov, vlastniacich tieto zbrane – väčšinou s podporou USA – a niektoré ďalšie majú prostriedky a technológie na ich vyvinutie v krátkom čase. Tak teroristické skupiny, ako aj nezodpovedné vlády zaslepené nenávisťou, sa môžu dostať k takýmto zbraniam a rozpútať nekontrolovateľnú genocídu.
Zbrojný priemysel je najväčším vývozcom a najmocnejším odvetvím v USA.
Akby aj ľudstvo dokázalo zabrániť týmto rizikám, je tu ešte ďalšie veľké nebezpečenstvo: klimatické zmeny.
Dnes má Zem 7 miliárd obyvateľov; predpokladá sa, že za 40 rokov ich bude 9 miliárd, deväťkrát viac ako pred necelými 200 rokmi. V časoch strého Grécka neviem či nás nebolo o 40x menej.
Prekvapivá na našej dobe je kontroverznosť medzi buržoáznou imperialistickou ideológiou a prežitím nášho druhu. Nejedná sa už o to, aby existovala spravodlivosť medzi ľuďmi, ale o právo a možnosti na prežitie.
S rozšírením sa obzorov vedomostí až do nikdy predtým nepoznaných hraníc, približuje sa aj priepasť ku ktorej kráča ľudstvo. Všetky doterajšie trápenia nie sú ani len tieňom toho, čo môže postihnúť v budúcnosti ľudstvo.
Len v priebehu 71 dní prišlo ku trom nezanedbateľným udalostiam.
18. decembra 2009 zažila svetová komunita svoju historickú ujmu pri hľadaní riešení najväčšieho problému, ktoré prežíva ľudstvo v súčasnosti: s naliehavosťou ukončiť emisie provokujúce skleníkový efekt. Všetky očakávania boli obrátené na sumit v Kodani, ktorý bol pripravovaný roky potom, ako bol podpísaný Kyotský protokol, dokument, ktorý si najväčší znečisťovateľ ovzdušia, USA, dovolili nepodpísať. 192 štátov, tentokrát aj USA, sa zaviazalo, dospieť v Kodani k uzavretiu novej dohody. Spojené štáty sa nehanebne, nedemokratickými metódami, snažili presadiť na sumite svoje hegemonické záujmy, takže uprednostnili bilaterálne rokovania so skupinou najvplyvnejších štátov v OSN.
Členovi sumitu boli vyzvaní, aby podpísali dokument, ktorý bol výsmechom, pretože obsahoval čisto teoretické predpoklady, ktoré by sa mali prijať v budúcnosti v prospech zastavenia klimatických zmien.
Neprešli ani tri týždne, keď 12. januára zasiahla Haiti, najchudobnejšiu krajinu Západnej pologule prírodná katastrofa, najhoršia, akú kedy poznali v tejto časti sveta; zemetrasenie o 7,3° Richterovej stupnice, ktoré malo epicentrum len niekoľko km od brehov ostrova, zasiahlo hlavné mesto, zničilo celé hlinené štvrte, a pochovalo v ich troskách takmer všetkých svojich obyvateľov. Haiti je hornatá krajina, o rozlohe 27 tisíc štvorcových kilometrov, kde drevo je prakticky jediným kurivom 9 miliónov obyvateľov.
Ak na niektorom mieste planéty spôsobila prírodná katastrofa skutočnú tragédiu, tak je to Haití, symbol biedy a zaostalosti, kde žijú potomkovia otrokov privezených z Afriky.
Táto prírodná katastrofa otriasla svetom, ktorý ju mohol sledovať z televíznych záberov, vyzerajúcich až neskutočne. Zranení, krvácajúci, umierajúci, volajúci o pomoc. Pod troskami boli ich najbližší - už bez života. Počet obetí, podľa oficiálnych správ, prevýšil číslo 200 tisíc.
V krajine boli vojenské jednotky MINUSTAH, ktoré tam vyslala OSN, aby nastolili poriadok rozvrátený haitskými žoldnierskymi silami, ktoré, podnecované Georgom Bushom, zaútočili na riadne zvolenú vládu tejto krajiny. Zrútili sa aj niektoré budovy, v ktorých sídlili jednotky OSN.
Úrady predpokladajú, že okrem mŕtvych, bolo zranených okolo 400 tisíc Haiťanov a poškodených zostalo viac ako polovička obyvateľov. Bola to skutočná skúška pre medzinárodnú komunitu, ktorá po hanebnom dánskom sumite mala povinnosť dokázať, že vyspelé štáty sú schopné čeliť klimatickým zmenám na našej planéte. Haiti musí byť príkladom toho, čo musia urobiť vyspelé štáty pre národy Tretieho sveta, aby tieto mohli čeliť klimatickým zmenám.
Môžete a nemusíte veriť číslamsvetoznámych vedcov, ktoré sú podľa mňa hodnoverné, a hovoria o tom, že väčšina najvzdelanejších ľudí na svete je presvedčená, že ak bude pokračovať terajšie tempo otepľovania, emisie, vytvárajúce skleníkový efekt, zvýši sa teplota nie o 1,5 °C, ale o 5°, a že už teraz je priemerná teplota najvyššia za posledných 600 000 rokov, to znamená, od čias, keď ešte človek neobýval túto planétu.
Je nanajvýš nemysliteľné, aby tých 9 miliárd ľudí, ktorí budú žiť v r. 2050 na Zemi, prežilo podobnú katastrofu. Ostáva nádej, že samotná veda nájde riešenie v nových energiách, pretože tie dnešné, za 100 rokov vyčerpali prírodné zdroje, ktoré príroda vytvárala počas 400 miliónov rokov. Otázkou zostáva, ako dlho a za akú cenu, môže ešte ľudstvo čeliť tomuto problému, ktorý nie je jediný, keďže na riešenie náhrady čakajú aj vyčerpané iné neobnoviteľné minerály. Majúc na zreteli známe koncepty, jedným si môžeme byť istí: najbližšia hviezda je vzdialená 4 slnečné roky od nášho Slnka – rýchlosť: 300 tisíc km/ sekundu. A keďže vesmírna loď preletí túto vzdialenosť možno za tisíce rokov, ľudský jedinec nemá inú možnosť ako zostať žiť na tejto planéte.
Mohlo by sa zdať zbytočným hovoriť o tejto téme, keby nie len po 54. dňoch od zemetrasenia v Haiti, neprišlo ku ďalšiemu, silnejšiemu, o 8,8° Richterovej stupnice, s epicentrom v hĺbke 47,4 km, vzdialeného 150 km od mesta Concepción, ktoré spôsobilo prírodnú katastrofu v Chile. Nebolo najväčším v dejinách tohoto bratského štátu, hovoria, že najväčšie malo 9 stupňov; ibaže toto vyvolalo cunami, ktorého mohutné vlny sa objavili v priebehu 30 minút až jednej hodiny s takou silou, že sa priblížili až ku brehom Japonska. Keby Chile nemala skúsenosti so zemetraseniami, keby nemala pevnejšie stavby a väčšie prostriedky, prírodný živel by si bol vyžiadal tisíce, možno státisíce životov. Aj napriek tomu pripravil o život takmer tisíc ľudí, ďalšie tisíce zranených a viac ako 2 miliónom spôsobil materiálne škody. Takmer všetci obyvatelia, 17.094 275 trpia dôsledkami zemetrasenia, ktoré trvalo 2 minúty, ale s viacerými replikami a následnými vlnami cunami, útočiacimi na viactisíc kilometrové pobrežie. Naša vlasť sa plne solidarizuje a morálne podporuje materiálne úsilie medzinárodnej komunity, ktorá je povinná poskytnúť Chile pomoc. Keby čokoľvek -z ľudského hľadiska - záviselo od nás, kubánsky národ by nezaváhal ani minútu, aby to urobil.
Myslím si, že svetové spoločenstvo je povinné objektívne informovať o tragédii, ktorá postihla oba štáty. Bolo by neľudské, nespravodlivé a nezodpovedné, prestať s oboznamovaním národov v celom svete s nebezpečenstvami, ktoré nám hrozia.
Nech zvíťazí pravda nad podlosťou a klamstvami, ktorými imperializmus klame a zavádza národy.
Fidel Castro Ruz, 7. marca 2010, 21:27 hod.